Ranný infarkt kvôli Felixovi
Dnes ráno som skoro dostala infarkt. Náš Félix — ten môj sivý plyšový princ s obrovskými čiernymi očami — mi ušiel z domu. Normálne cez balkón! Nechápem, ako sa tam prešmykol, lebo doteraz sa naň vždy len pozeral, ako keby to bol portál do inej dimenzie. Keď som si všimla, že pelech je prázdny, skoro som odpadla. Vonku bola taká kosa, že aj snehuliaci by si obliekli bundu, a môj kocúr niekde behá po divočine. Samozrejme, hneď mi v hlave išli tie najhoršie scenáre — že ho odniesol vietor, adoptovala líška alebo že sa stal vodcom pouličných mačiek. Bežím von, volám „Félix! Féliiix!“, a nič. Až po desiatich minútach som ho zbadala sedieť pod schodmi, celého nadutého, akoby som ja bola tá, čo ušla z domu. Zdvihol na mňa pohľad typu: "Čo reveš, veď som tu." Zobudila som dokonca aj svoju mamu, Máriu, ktorú vyrušil môj vreskot. Samozrejme, najprv som mu vynadala, lebo mi skoro spôsobila infarkt, ale keď som ho niesla domov, celý sa ku mne pritúlil a pradkal. Tak som mu dala tepl...
