LinkedIn - to je IN

Tak som tomu konečne podľahla aj ja. Založila som si LinkedIn! 🎉

Dlhšie som o tom premýšľala a povedala som si, že ak chcem zlepšovať svoju kariérnu perspektívu, posúvať sa ďalej a otvárať si nové možnosti, je čas spraviť krok správnym smerom.

LinkedIn beriem ako priestor, kde sa môžem spojiť s inšpiratívnymi ľuďmi, naučiť sa niečo nové a budovať sieť kontaktov, ktorá mi môže v budúcnosti pomôcť rásť — osobne aj profesionálne. Je to platforma plná príležitostí, a tak som si povedala: LinkedIn – to je in!

Ak ma tam ešte nemáte, budem rada, ak sa prepojíme. Teším sa na nových ľudí, nové spolupráce a nové výzvy. 😊

https://www.linkedin.com/in/lindakrychla/           




Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Super deň a volleyball

Obraz
 Ahoooj! 🌸✨ Dnes bol úplne že top deň, fakt! 🔥 Hrali sme za školu volejbal a ja som stále ešte plná endorfínov , lebo nám to MEGA vyšlo. Normálne sme tam lietali ako také víly s kolenami od piesku 😂🏐 Každá lopta nám sadla, každý útok vyšiel a keď sme dali ten rozhodujúci bod, tak sme s babami skoro vybuchli od radosti. A keďže sme boli celé spotené a mega šťastné, tak sme to museli osláviť. Takže klasika — ja, Monika a Janka sme išli na obed (lebo všetky tri sme už umierali od hladu 😭) a potom na kávu, kde sme si samozrejme museli prejsť každý jeden moment zápasu. Proste také tie naše klasické “my sme hviezdy dňa” reči 🌟😅 Takže zhrnutie: super zápas, super baby, super vibe. Úplne že perfect day! 💖✨ PS.: Z volejbalu dávam občas fotky na IG: @linda.krychla07 - určite to checknite!
Čítať ďalej

Ranný infarkt kvôli Felixovi

Obraz
 Dnes ráno som skoro dostala infarkt. Náš Félix — ten môj sivý plyšový princ s obrovskými čiernymi očami — mi ušiel z domu. Normálne cez balkón! Nechápem, ako sa tam prešmykol, lebo doteraz sa naň vždy len pozeral, ako keby to bol portál do inej dimenzie. Keď som si všimla, že pelech je prázdny, skoro som odpadla. Vonku bola taká kosa, že aj snehuliaci by si obliekli bundu, a môj kocúr niekde behá po divočine. Samozrejme, hneď mi v hlave išli tie najhoršie scenáre — že ho odniesol vietor, adoptovala líška alebo že sa stal vodcom pouličných mačiek. Bežím von, volám „Félix! Féliiix!“, a nič. Až po desiatich minútach som ho zbadala sedieť pod schodmi, celého nadutého, akoby som ja bola tá, čo ušla z domu. Zdvihol na mňa pohľad typu: "Čo reveš, veď som tu." Zobudila som dokonca aj svoju mamu, Máriu, ktorú vyrušil môj vreskot. Samozrejme, najprv som mu vynadala, lebo mi skoro spôsobila infarkt, ale keď som ho niesla domov, celý sa ku mne pritúlil a pradkal. Tak som mu dala tepl...
Čítať ďalej